História

Mnohí z Vás si kladú otázku : „Naša obec má už 715 rokov?“ . Áno, presne tak. Prvá písomná zmienka pochádza už zo stredoveku z 1. júna 1293 z listiny uhorského kráľa Ondreja III., kde je po prvýkrát zaznamenaná existencia dediny Kolačno (terra Kolechna) ako samostatnej sídelnej jednotky.

Odkiaľ sme zdedili názov – Kolačno? Prví osadníci prišli prav- depodobne z Veľkých Uheriec a postupne klčovaním lesa získavali pasienky pre svoj dobytok. Rastom starších osád sa vytváral prebytok obyvateľstva, preto boli niektorí osadníci nútení zakladať nové sídla. Pravdepodobne táto skutočnosť našla svoj odraz aj v samotnom názve obce Kolačno. V stredovekých nárečiach sa dodnes hovorí miestu vzdialenému od materskej osady, kde boli sústredené takéto prechodné stavby (senníky, košiare) kolešňa. Aj všetky staršie písomné doloženie obce svedčia pre tvar kolešča ( r. 1293 Kolachna, r. 1365 Kalachna, r. 1511 Kalasnya, r. 1548 Kolasnia). Iný historický prameň udáva, že názov obce bol odvodený od tvaru osídlenia, ktorý bol v tvare koláča. Jedno je však isté, že obec Kolačno má jedno z najkrajších pomenovaní evokujúce chuť mamkiných koláčov.

Panstvá, ktoré mali dlhodobejší vplyv na našu obec sa v archíve spomínajú: od r. 1396 listinou od kráľa Róberta z rodu Anjou bolo územie pridelené Mikulášovi z Baračky z východného Slovenska. Od r. 1396 patrí panstvo rodu Bossanyiovcom a od r. 1527 aj pánom z Topoľčianok – Topolasanyiovcom. Poslednými feudálnymi pánmi boli Thonetovci na základe listiny od Márie Terézie z roku 1787. Panstvo Thonetovcov uzavrelo dňa 19. februára 1866 tzv. “Priateľské pokánie“ medzi občanmi kolačianskými a veľkouhereckým panstvom, kde sa zaviazalo vydať príslušným občanom im prislúchajúce majetky do úplného vlastníctva poddaných. Listina obsahovala 21 bodov a bola napísaná po slovensky ako aj v úradnej reči, maďarčine, a týkala sa najmä lúk, hôr, pozemkov, ciest a dobytka.

Prvé pečatidlo obce pochádza z r. 1699, t. z. že úradné záznamy sa mohli viesť od tohto obdobia. Pečatidlo sa stalo základom symboliky znaku obce. Základným symbolom kolačnianskeho erbu je rozkvitnuté červené srdce, z ktorého vyrastajú tri rozkvitnuté ruže spojené v spodnej časti stoniek úzkym prstencom. Ruže, ktoré sú fialovo-modrej farby vychádzajú zo srdca a symbolizujú: štedrosť, dobrosrdečnosť a ľudskú lásku obyvateľov. Dva zelené výhonky z prírody po vôkol srdca symbolizujú rozvíjajúci sa život v obci, kde sa zaoberali poľnohospodárstvom a ťažbou dreva. Štatistiky úradných súpisov uvádzajú nasledovné:

• r. 1548 – bolo v obci 8 sedliackych usadlostí s domom, 7 želiarov s roľou a 2 pastieri a 3 hofieri – bezdomovci.
• r. 1714 – stav poddaných a majetku bol nasledovný – 36 rodín, 5 koní, 15 volov, 12 kráv, 7 oviec a 19 svíň.

Medzi prvých gazdov – roľníkov patrili rodiny na základe urbárskych usadlostí z r.1864 - rodina Babocsanyho, rodina Jozefa Uhlára a rodina Ondreja Duchoviča. Po II. svetovej vojne a kolektivizácii vzniklo v obci v roku 1958 Jednotné roľnícke družstvo, ktorého prvým predsedom bol Ľudovít Kráľ. Stav obyvateľstva sa pohyboval nasledovne: v roku 1726 – 92 obyvateľov, 1826 – 550 obyvateľov, 1877 – 473 obyvateľov, 1970 – 1003 obyvateľov.